KTO MÁ A KTO NEMÁ ROPU ?   V minulosti bolo využívanie zdrojov energie viazané na miestne zdroje. Až s príchodom priemyselnej revolúcie dochádza k dovozu palív do miest spotreby zo stále väčších vzdialeností. Preprava ropy na obrovské vzdialenosti je príkladom  zmeny v spôsobe využívania energie. Dnes, kedy je mnoho ložísk ropy už vyčerpaných, sú palivá dovážané z relatívne malého počtu krajín. Výsledkom tohto stavu je, že veľké priemyselné krajiny sa stali závislými na krajinách produkujúcich palivá nachádzajúcich sa hlavne na Blízkom Východe.

Závislosť na dovoze ropy má existenčnú povahu pre takmer všetky vyspelé krajiny. Táto skutočnosť tiež vysvetľuje, prečo svetovým správam dominuje situácia v Iraku, Iráne a prečo americké jednotky sú umiestnené v Saudskej Arábii od vojny v Perzskom zálive v roku 1990. Prítomnosť ropy tiež vysvetľuje slová bývalého amerického prezidenta Georga Busha, ktoré povedal počas tejto vojny “tu ide o našu životnú úroveň”. Nejde však len o budúcnosť Ameriky, ale aj o budúcnosť Európy, Japonska alebo Číny. Všetci sú osudovo zviazaní s týmto regiónom.

USA
USA so štyrmi percentami svetového obyvateľstva konzumujú až štvrtinu svetovej produkcie ropy. Na rozdiel od minulosti je táto najbohatšia krajina na svete odkázaná na dovoz tejto suroviny. Ťažba ropy sa tu  začala v roku 1859 v štáte Pensylvania. Ropa, ktorá sa spočiatku využívala v kerozínových lampách, sa postupne stala krvou automobilového priemyslu. V období od roku 1859 do 1939 produkovali v USA 2/3 svetovej produkcie ropy. Napriek tomu, že i naďalej zostávajú druhým najväčším producentom, 65% vlastných zásob tohto paliva už vyčerpali. Ročná produkcia ropy z 19 tisíc vrtov v Pensylvánii s ťažbou 6900 barelov denne, by dnes pokryla spotrebu USA na tri hodiny. Na porovnanie v Saudskej Arábii sa z 1400 vrtov ťaží 8 milión barelov denne. Aj ďalšie zdroje ropy v USA postupne „vysychajú“. Podľa  American Petroleum Institute až 80% zásob v štáte Texas je už vyčerpaných. Texas a Pensylvania nie sú výnimkou. Ťažba v ostatných 31 štátoch USA je tiež za svojim vrcholom. V Oklahome dosiahli maximum produkcie v roku 1927, v Colorade v 1956, vo Wyomingu v 1970, a na Aljaške v 1988.

ZVYŠOK SVETA
Ghawar, Burgan, Safaniya-Khafji, Zakum sú mená, ktoré nám  znejú síce čudne, ukrývajú sa však za nimi názvy štyroch najväčších ropných polí na svete. Ropa sa v prírode vyskytuje len zriedkavo, keď sa však objaví, často je to vo veľkom množstve. Až 70% svetových zásob ropy sa koncentruje v 370-tich obrovských ropných poliach nazývaných “sloni”, pretože tieto ložiská sú tak veľké. Civilizácia vo vyspelých krajinách, v podobe akej ju poznáme dnes, závisí na týchto slonoch. Vzhľadom na to, že tieto náleziská sú tak veľké, bolo jednoduché ich nájsť a bolo lacné ropu z nich ťažiť. Ťažba ropy z Ghawaru stojí Saudskú Arábiu menej ako jeden dolár za barel. Počet objavených „slonov“ však dosiahol svoj vrchol v 60-tych rokoch. Mnoho geológov je dnes presvedčených, že títo "sloni" sa blížia k vyhubeniu, a že len niekoľko z nich bude ešte objavených.

Počet veľkých ropných polí objavených vo svete.

Dnes je stále namáhavejšie a drahšie objaviť nové ložiská. Boj o zvyšné rezervy ropy bude krutý a ropné monopoly sa na to pripravujú. Preto sa tieto spoločnosti spájajú. Tak došlo k fúzii ešte nedávnych rivalov BP a AMOCO alebo k vytvoreniu najväčšieho svetového podniku zo spoločností EXXON a MOBIL. Fúzie ropných gigantov sú nielen snahou o zvýšenie konkurencie schopnosti na svetových trhoch, ale hlavne výsledkom pudu sebazáchovy, pretože v najťažších časoch silní prežijú dlhšie. Fúziou Exxonu a Mobilu, ku ktorej došlo v decembri 1998, sa vytvorila najväčšia priemyselná firma na svete. Exxon Mobil Corporation (tak sa nový ropný gigant nazýva)   má finančný obrat väčší ako 180 miliárd dolárov ročne (9-krát viac ako hrubý domáci produkt Slovenskej republiky). V budúcnosti sa sústredí hlavne na prieskum a ťažbu v Západnej Afrike (Nigéria), oblasti Kaspického mora, Ruska, Južnej a Severnej Ameriky.

Niektoré charakteristiky spoločností Exxon a Mobil pred zlúčením sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

CENA ROPY
Napriek tomu, že dnes existujú technické možnosti ako nahradiť benzín a naftu alternatívnymi palivami a odstrániť tak problémy s obmedzenými zásobami ropy ľudstvo je aj naďalej závislé na tejto surovine. Dôvodov je viac. Väčšina z nich súvisí s tým, že ropa, aj keď sa to mnohým motoristom nezdá, je dnes veľmi lacná. Koncom roka 1998 sa jej cena pohybovala na úrovni 11 dolárov za barel, čo je pri zohľadnení inflácie historické minimum. Cena sa odvíja od viacerých faktorov, ale hlavným z nich je že koncom 90-tych rokov bolo ropy ešte stále dosť a jej ťažba prevyšovala dopyt. Situácia, ktorá je charakteristická pre obdobie extenzívneho rastu - na ceste k vrcholu. Nízka cena ropy je pre hospodársky rast krajín závislých na jej dovoze prirodzene veľmi výhodná a ekonomicky najsilnejšie krajiny majú snahu udržať tento stav čo najdlhšie. Tak napr. v USA dovoz ropy v roku 1997 predstavoval 67 miliárd dolárov, čo bolo menej ako jedno percento hrubého domáceho produktu. Cena 11 dolárov za barel viedla k tomu, že výrobná cena jedného litra benzínu je v mnohých krajinách nižšia ako cena litra minerálky. V takejto cenovej konkurencii a pri tak vybudovanej infraštruktúre, na ktorú je technologicky naviazaný celý automobilový priemysel, nie je dnes schopné ani jedno alternatívne palivo rope konkurovať. Situácia sa však pomaly mení. Technický vývoj nie je možné zastaviť a ceny alternatívnych palív spolu s novými technológiami, ktoré ich využívajú, sa znižujú. To všetko spolu so znižovaním zásob ropy a zvyšovaní jej ceny môže znamenať rozhodujúci impulz v prechode na alternatívne palivá.